VYHORENIE – ČO TO JE A AKO S NÍM BOJOVAŤ

V dnešnej dobe sa mnoho ľudí rozhodne pre prácu doslova obetovať. Venujú jej všetok svoj čas a všetku svoju energiu a častokrát to končí práve vyhorením.

Vyhorenie neprichádza náhle. Práve naopak. Klasifikujeme ho skôr ako proces, ktorý netrvá niekoľko dní, ale priam niekoľko rokov a vyvíja sa v niekoľkých štádiách.
Často sa zamieňa so stresom a hoci medzi stres a vyhorenie znamienko rovná sa dať nemôžme, jedno s druhým súvisí.
Burnout, teda vyhorenie, môžeme označiť ako stav vyčerpania. Vyčerpania nie len telesného ale aj duševného.

Ako sa vyhorenie prejavuje a aké sú jeho príznaky?

Najvýraznejším a prvým príznakom, že niečo nie je v poriadku, je dlhodobo znížená pracovná výkonnosť, kvalita vykonávanej práce a taktiež pokles motivácie.
Človek, ktorý sa stáva obeťou vyhorenia, často prestáva veriť sám sebe, prestáva dôverovať svojim schopnostiam, stráca chuť a energiu napredovať a schopnosť plnohodnotne pracovať.
Prichádza pocit neužitočnosti a nespokojnosti či už s prácou, so samým sebou. Jedným slovom frustrácia, ktorá ,ako ďalší z príznakov vyhorenia, môže byť začiatkom pociťovania množstva ďalších negatívnych emócií, ktoré nás zastavia v plnení si snov. Zrazu sa namiesto posúvania sa vpred uspokojíme aj s málom a naša chuť spolu s motiváciou klesajú až do momentu, kedy nám na tom prestane úplne záležať.

Aké môžu byť príčiny vyhorenia?  

Podnetov, ktoré môžu vyhorenie vyvolať je mnoho a líšia sa v závislosti od konkrétneho človeka.
Ak by sme to ale chceli trocha zovšeobecniť, spúšťačom môže byť, od vorkoholizmu, príliš vysokých očakávaní až po nepriaznivé pracovné prostredie, čokoľvek.
Vyhorieť môžete kvôli prepracovaniu s víziou kariérneho rastu, úlohu môže zohrať aj prehnaná sebakritika a nakladanie si na plecia viac, ako dokážeme uniesť. Stres, problémy a konflikty medzi kolegami, boj o spoločenské postavenie alebo prílišný strach, či obava zo zlyhania. Aj to sú faktory, ktoré môžu byť spúšťačom vyhorenia.

Ako vyhoreniu predchádzať? Ako s ním bojovať?

Pokúste sa nájsť balans medzi prácou a súkromím. Nenosiť si prácu domov. A hoci to niekedy inak nejde, urobte z toho výnimočnú situáciu, nie pravidelnosť.
Nezabúdajte na svoje koníčky. Nemusí to byť nič veľké. Šport, kniha, pobyt v prírode alebo len posedenie s priateľmi. Nech je to čokoľvek, nezanedbávajte to. Prísť na iné myšlienky môže byť balzamom na vašu dušu.
Nesnažte sa mať všetko pod kontrolou. Dôverujte svojmu okoliu a ak je to vo vašej kompetencii, prenechajte časť úloh aj na kolegov. Nemusí stáť všetko iba na vašich pleciach a zbavíte sa tak veľkého tlaku.

Veľa vecí nemáme vo svojich rukách a tak ich nevieme ovplyvniť. Dôležité však je, nepodľahnúť zlým emóciám a naučiť sa prijať skutočnosť, že nie vždy dopadnú veci podľa našich predstáv. Jednoducho povedané, naučiť sa prijať aj to negatívne.

A hoci sa to ľahšie povie ako spraví, nezúfajte. Spomaľte. Vezmite si čas na dobitie bateriek. Komunikujte o svojich pocitoch s kompetentnými.
Aj malý krôčik v pred znamená, že ste na dobrej ceste. 😊