Asertivita – nie agresivita
Asertivita - nie agresivita
Začnime ”netradične” – definíciou asertivity. Asertivita pochádza z latinského „asercio“, resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“. Ide o komunikačnú zručnosť zdôrazňujúcu aspekt sebadôvery a sebapresadenia.
Asertivita je mnohokrát nesprávne chápaná ako synonymum agresivity, presadzovania a direktívneho spôsobu riadenia. Možno aj vďaka tomuto nesprávnemu zatriedeniu a rozšíreným názorom o jeho negatívnej povahe, sa asertívne správanie najmä v našich zemepisných šírkach veľmi neaplikuje. Alebo sa aplikuje niečo, čo s asertivitou nemá nič spoločné.
Ako to teda je?
Keď sme napríklad v práci konfrontovaní konfliktnou situáciou či problémom, môžeme reagovať v dvoch extrémoch: zaútočíme (fight), alebo sa podriadime – “utečieme” (flight). Obe možnosti sú v riešení konfliktu neefektívne. Slovný útok častokrát spustí protiútok, alebo “obeť” odíde. Pri podriadení sa – metaforickom úteku – dočasne odložíme konflikt. Problém však v oboch prípadoch ostane nevyriešený.
Kvôli strachu z neúspechu alebo vysokej agresivite v riešení problému prichádzajú mnohokrát obe strany o možnosť naučiť sa niečo dôležité.
Asertivita je alternatíva, ktorá tvorí stred medzi útekom a útokom, stred medzi pasivitou a agresivitou. Asertivita je cesta vyjadrenia potrieb, pocitov a názorov úprimne, otvorene, priamo ale zdvorilo, bez toho, aby sme boli v zajatí negatívnych emócií ako úzkosť a pocit viny.
Ak sa chceme naučiť byť asertívnymi, potrebujeme sa naučiť naše práva v rôznych situáciách:
- Máme právo sami posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky, emócie a byť za ne zodpovední.
- Máme právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia za naše správanie.
- Máme právo posúdiť, či a nakoľko sme zodpovední za riešenie problémov iných.
- Máme právo zmeniť svoj názor.
- Máme právo robiť chyby a byť za ne zodpovední.
- Máme právo povedať “Neviem”.
- Máme právo byť nezávislí od dobrej vôle iných.
- Máme právo robiť nelogické rozhodnutia.
- Máme právo povedať “Ja Ti nerozumiem”.
- Máme právo povedať “Je mi to jedno”.
Uvedené práva nám však medzi riadkami definujú aj komunikačné povinnosti vo vzťahu k osobám, s ktorými asertívne komunikujeme. Naša verbálna či neverbálna komunikácia musí spĺňať štandardy tak, aby nebola vnímaná ako arogantná, nadradená a najmä agresívna.