I am Loader!
Edit

Kontakt

SLEDUJ NÁS

VYHORENIE – ČO TO JE A AKO S NÍM BOJOVAŤ

VYHORENIE – ČO TO JE A AKO S NÍM BOJOVAŤ

V dnešnej dobe sa mnoho ľudí rozhodne pre prácu doslova obetovať. Venujú jej všetok svoj čas a všetku svoju energiu a častokrát to končí práve vyhorením.

Vyhorenie neprichádza náhle. Práve naopak. Klasifikujeme ho skôr ako proces, ktorý netrvá niekoľko dní, ale priam niekoľko rokov a vyvíja sa v niekoľkých štádiách.
Často sa zamieňa so stresom a hoci medzi stres a vyhorenie znamienko rovná sa dať nemôžme, jedno s druhým súvisí.
Burnout, teda vyhorenie, môžeme označiť ako stav vyčerpania. Vyčerpania nie len telesného ale aj duševného.

Ako sa vyhorenie prejavuje a aké sú jeho príznaky?

Najvýraznejším a prvým príznakom, že niečo nie je v poriadku, je dlhodobo znížená pracovná výkonnosť, kvalita vykonávanej práce a taktiež pokles motivácie.
Človek, ktorý sa stáva obeťou vyhorenia, často prestáva veriť sám sebe, prestáva dôverovať svojim schopnostiam, stráca chuť a energiu napredovať a schopnosť plnohodnotne pracovať.
Prichádza pocit neužitočnosti a nespokojnosti či už s prácou, so samým sebou. Jedným slovom frustrácia, ktorá ,ako ďalší z príznakov vyhorenia, môže byť začiatkom pociťovania množstva ďalších negatívnych emócií, ktoré nás zastavia v plnení si snov. Zrazu sa namiesto posúvania sa vpred uspokojíme aj s málom a naša chuť spolu s motiváciou klesajú až do momentu, kedy nám na tom prestane úplne záležať.

Aké môžu byť príčiny vyhorenia?  

Podnetov, ktoré môžu vyhorenie vyvolať je mnoho a líšia sa v závislosti od konkrétneho človeka.
Ak by sme to ale chceli trocha zovšeobecniť, spúšťačom môže byť, od vorkoholizmu, príliš vysokých očakávaní až po nepriaznivé pracovné prostredie, čokoľvek.
Vyhorieť môžete kvôli prepracovaniu s víziou kariérneho rastu, úlohu môže zohrať aj prehnaná sebakritika a nakladanie si na plecia viac, ako dokážeme uniesť. Stres, problémy a konflikty medzi kolegami, boj o spoločenské postavenie alebo prílišný strach, či obava zo zlyhania. Aj to sú faktory, ktoré môžu byť spúšťačom vyhorenia.

Ako vyhoreniu predchádzať? Ako s ním bojovať?

Pokúste sa nájsť balans medzi prácou a súkromím. Nenosiť si prácu domov. A hoci to niekedy inak nejde, urobte z toho výnimočnú situáciu, nie pravidelnosť.
Nezabúdajte na svoje koníčky. Nemusí to byť nič veľké. Šport, kniha, pobyt v prírode alebo len posedenie s priateľmi. Nech je to čokoľvek, nezanedbávajte to. Prísť na iné myšlienky môže byť balzamom na vašu dušu.
Nesnažte sa mať všetko pod kontrolou. Dôverujte svojmu okoliu a ak je to vo vašej kompetencii, prenechajte časť úloh aj na kolegov. Nemusí stáť všetko iba na vašich pleciach a zbavíte sa tak veľkého tlaku.

Veľa vecí nemáme vo svojich rukách a tak ich nevieme ovplyvniť. Dôležité však je, nepodľahnúť zlým emóciám a naučiť sa prijať skutočnosť, že nie vždy dopadnú veci podľa našich predstáv. Jednoducho povedané, naučiť sa prijať aj to negatívne.

A hoci sa to ľahšie povie ako spraví, nezúfajte. Spomaľte. Vezmite si čas na dobitie bateriek. Komunikujte o svojich pocitoch s kompetentnými.
Aj malý krôčik v pred znamená, že ste na dobrej ceste. 😊

Motivačný list

Motivačný list

Tak, ako životopis (o ktorom sa viac dočítate v predošlých článkoch), aj motivačný list patrí medzi dokumenty, ktoré vám pomôžu zanechať dobrý prvý dojem a získať tak „vstupenku“ na pracovný pohovor.
Hoci sa to už tak nemusí zdať, motivačný list je nie len bežnou súčasťou výberového procesu, ale aj vhodným spôsobom, ako zamestnávateľa presvedčiť, že práve Vy ste ten kandidát, ktorého hľadá.
Preto je dôležité vedieť, ako ho správne napísať a čo by mal taký motivačný list obsahovať.

Chcete zaujať, odlíšiť sa od iných uchádzačov a presvedčiť možno svojho budúceho zamestnávateľa, aby si vybral práve Vás. Buďte preto kreatívny.
Hoci motivačný list nemá byť o kopírovaní šablón a vzorov z internetu, určitá forma by aj pri tomto dokumente mala ostať zachovaná.

Načo si dať pozor z hľadiska formátu a štruktúry ?

  • Odporúča sa rozdeliť si motivačný list na pomyselné 3 časti.
    • Prvý odstavec by mal obsahovať dôvod, prečo ste si vybrali práve danú pozíciu a konkrétnu firmu. Prečo chcete pre túto firmu pracovať a prečo by si mali vybrať práve Vás.
    • Obsahom druhej časti je z pravidla popis Vašich doposiaľ dosiahnutých pracovných úspechov. Ak ich viete potvrdiť konkrétnymi výsledkami a faktami, je to jedine plus pre Vás.
    • V treťom odstavci sa zamerajte na vašu prax, zručnosti a skúsenosti, ktoré sú pre danú pracovnú pozíciu relevantné.
  • Dajte si pozor na gramatické chyby.
  • Rozdeľte si ho na odseky.
  • Nezabúdajte na hlavičku, ktorá by mala obsahovať vaše údaje spolu s údajmi spoločnosti, v ktorej sa uchádzate o prácu.
  • Pozor aj na rozsah. Dĺžka motivačného listu by nemala presahovať jednu A4. Je samozrejmé, že sa chcete čo najviac a najlepšie odprezentovať, vyberte však to, čo považujete za najdôležitejšie a zvyšok viete spomenúť aj priamo na pohovore.

Už sme to raz spomínali, avšak je to skutočne dôležité. BUĎTE KREATÍVNY.

Neposielajte každému jeden a ten istý motivačný list. Namiesto toho ho pre každú pracovnú ponuku, o ktorú sa uchádzate, aktualizujte a prispôsobte na mieru.
Dajte najavo, že pre Vás spoločnosť, ktorá prácu ponúka nie je neznáma, že o firme už čo to viete. Zamestnávateľ tak uvidí, že ste si o spoločnosti niečo naštudovali.

Pri popise Vašich skúseností a znalostí sa zamerajte na tie, ktoré sú dôležité pre konkrétnu spoločnosť. Pomôcť Vám pri tom môže náplň práce zverejnenej pracovnej ponuky spolu s vypísanými požiadavkami na zamestnanca. Skúste pouvažovať aj nad tým, čo môžete spoločnosti ponúknuť a v čom je Vaša pridaná hodnota.
Pre mnohých z nás je náročné sám seba ohodnotiť a odprezentovať, tobôž vo chvíli, ak to od nás vyžadujú priamo na pracovnom pohovore. Pri písaní motivačného listu máte priestor nad tým pouvažovať.

Áno. Každý sa chce čo najlepšie odprezentovať a ukázať sa v čo najlepšom svetle. Ak však preceníte svoje schopnosti, môže Vám to namiesto pomoci skôr ublížiť. Treba sa vedieť predať, avšak netreba to preháňať. Na druhej strane sa ani nepodceňujte.
Stavte na úprimnosť. Dajte najavo ochotu sa zlepšovať, učiť novým veciam a ďalej sa zdokonaľovať. Práve úprimnosť a ochota posúvať sa vpred, Vám môže pomôcť zaujať.

Fotografia v životopise. Áno alebo nie?

Fotografia v životopise. Áno alebo nie?

Častokrát sa vedú debaty o tom, či je vhodné, aby súčasťou štruktúrovaného životopisu bola aj fotografia.
Za nás hovoríme jednoznačné áno. : )

Hoci fotografia nie je povinnou súčasťou životopisu, (okrem situácie, kedy si ju vyžiada priamo zamestnávateľ), nemusíte sa zdráhať ju priložiť. Práve naopak. Váš životopis urobí zapamätateľnejším ako pre personalistu, tak aj pre potenciálneho zamestnávateľa.
Práve fotografia nám ponúka možnosť nadviazať „osobnejší vzťah“ ešte pred pohovorom.

Veľa krát vznikajú na strane uchádzačov obavy, že ak si na základe fotografie nezískajú personalistove sympatie, nebudú vybraný. Táto obava je však úplne zbytočná. Nejde tu o sympatie. Či už fotografia je alebo nie je súčasťou vášho životopisu, nemení to nič na tom, že uchádzači sú vyberaný na základe ich skúseností a toho, či spĺňajú požiadavky potrebné na konkrétnu pozíciu.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že personalista si životopis prejde aj viac krát a práve fotografia môže dopomôcť, k tomu, že mu už na prvý pohľad bude jasné, koho CV drží v rukách.

Ak ste sa rozhodli fotografiu k vášmu CV priložiť, je potrebné dbať na niekoľko nepísaných pravidiel. Dajte si na jej výbere záležať a uistite sa, že je ozaj vhodná.
Ak si nie ste istý, či ste vybrali správne, máme pre vás pár tipov.

Začnime tým, aké by fotografie v životopise byť nemali:

  • Fotografie z dovoleniek, osláv, či iných spoločenských akcií.
  • Provokatívne, či dokonca až vulgárne.
  • Taktiež nie je potrebné, aby fotografia zachycovala celú vašu postavu.
  • V spoločnosti niekoho druhého.

A aká fotografia je teda vhodná?

Fotografia by mala byť v prvom rade aktuálna a čo najprofesionálnejšia.
Pre bližšiu predstavu, úplne najlepšie je vybrať si formát fotografie podobný tým na osobných dokladoch, (či už občianskom preukaze alebo pase).
Mala by to byť snímka, kde budete zachytený približne po ramená. Dôležité je, aby bola zreteľne viditeľná vaša tvár. Ak sa budete tváriť neutrálne, nič tým nepokazíte avšak pokojne sa aj usmejte. : ) Nemusíte sa toho báť. Stačí malý úsmev a fotografia hneď pôsobí pozitívnejšie.
Či bude fotografia farebná alebo čiernobiela, na tom až tak nezáleží. Dôležité hlavne je, aby ste sa na seba podobali.
Ak žiadnu takú nemáte, nezúfajte. Nepotrebujete ani zháňať žiadneho profesionálneho fotografa.
Stačí, ak sa postavíte pred stenu (najlepšie bledú a jednofarebnú) a niekto z vášho okolia vás odfotí.
Možno si poviete „je to iba fotka“, napriek tomu to neberte na ľahkú váhu a vyberajte s citom.

Mať v životopise uverejnenú správne vybranú fotografiu je plusom.
Nezabúdajte však, že dobrá fotografia ešte neznamená dobrý životopis.

Ako správne napísať životopis

Ako správne napísať životopis

Viete o tom, že personalista, pri prvom výbere, venuje vášmu životopisu približne 30 až 50 sekúnd?

Áno. Len toľko času máte na to, by ste ho svojím CV zaujali. A to nie len po grafickej či štylistickej stránke, ale najmä tej obsahovej.
Za roky pôsobenia našej spoločnosti, nám rukami prešlo množstvo rôznych životopisov, a tak vám radi dáme niekoľko typov, ako by malo dobré, kvalitné CV vyzerať.

Každý životopis, by mal obsahovať tieto body:

1.      Osobné údaje
Osobné údaje v životopise umiestňujte vždy na začiatok a dostatočne viditeľné.
Nesmieme zabúdať, že je dôležité skontrolovať si ich správnosť. Najmä čo sa emailovej adresy a telefónneho kontaktu týka. Jeden preklep vás totižto môže stáť veľa. Odporúčame udávať telefónne číslo vo formáte s predvoľbou (+421). Pri uvádzaní emailovej adresy dbajte na to, že email s prezývkou napríklad myska13@mojemail.sk nepôsobí profesionálne. Preto ak iný nemáte, radšej si vytvorte nový, napríklad meno.priezvisko@gmail.com. Pôsobí to predsa len o čosi serióznejšie.
Nemusíte sa zdráhať ani uverejneniu vášho dátumu narodenia.

2.      Vzdelanie
Ako prvé uveďte najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Je dôležité vypísať celý názov školy, fakultu aj vyštudovaný odbor spolu so získaným titulom a časové rozpätie, kedy dané štúdium prebiehalo.
Ak ste čerstvým absolventom a vaša záverečná práca súvisí s pracovnou pozíciu o ktorú sa uchádzate, kľudne ju v krátkosti opíšte.
Do životopisu uvádzajte iba vysokú a strednú školu. Základná škola je relevantná iba v prípade, že vyššie vzdelanie nemáte.

3.      Priebeh zamestnaní
Tak, ako pri vzdelaní, aj v tomto bode začnite s najaktuálnejším zamestnaním a chronologicky pokračujte k tým starším. Je dobré neuviesť iba názov firmy a pracovnej pozície, ktorú ste zastávali, ale taktiež aj stručne opísať vašu pracovnú náplň. Personalistom ale aj vášmu potenciálnemu novému zamestnávateľovi to ponúkne bližší obraz o vašich skúsenostiach, čo vám zároveň dáva väčšiu šancu zaujať.
Nezabudnite opäť na časové rozpätia jednotlivých pracovných pozícií.
Ak sú vaše pracovné skúsenosti bohatšie, nie je nutné dopodrobna opísať všetky. Dôležité sú tie najčerstvejšie a tie, ktorých pracovná náplň je najbližšie pozícii, o ktorú sa uchádzate.

4.      Jazykové znalosti
V tomto bode uveďte jazyky, ktoré ovládate a na akej úrovni.
Pre množstvo zamestnávateľov je komunikácia v aspoň jednom cudzom jazyku kľúčová, (najčastejšie je to anglický jazyk avšak ani iné nie sú výnimkou).
Nezabúdajte, že ak je pri pracovnej ponuke uvedený jazyk, ako jedna z požadovaných znalostí, už aj pracovný pohovor, alebo aspoň jeho časť, môžu v tomto jazyku prebiehať.

Jazykové úrovne:
  A1–úplný začiatočník, A2–začiatočník, B1–mierne pokročilý, B2–stredne pokročilý, C1–pokročilý, C2-expert/materinský jazyk.

5.      Ostatné znalosti
Medzi ostatné znalosti zaraďujeme počítačové znalosti, či vlastnenie vodičského preukazu.
Jednou z troch úrovní, základy – pokročilý – expert, ohodnoťte svoje vedomosti či už v niektorom z programovacích jazykov alebo uveďte konkrétne systémy, software či programy.
V závislosti od konkrétnej oblasti vášho pracovného zamerania, nie je na škodu spomenúť aj administratívne znalosti a podobne.
Ak ste nabrali prax aj počas štúdia, či sa venovali dobrovoľníckym činnostiam, nezdráhajte sa ich, aspoň v krátkosti, spomenúť.
Pri informácii o vlastnení vodičského oprávnenia určite uveďte aj skupinu.

6.      Doplňujúce vzdelanie
Kurzy, školenia, certifikáty ale aj odborné skúšky či oprávnenia.
To všetko je veľkým plusom pri hľadaní si zamestnania.
Nezabudnite uviesť školu/inštitúciu, na ktorej ste školenia absolvovali a dobu, kedy to bolo.

Nezabudnite, že prvým, veľmi dôležitým kontaktom s novým potenciálnym zamestnávateľom je váš životopis. Preto by ste si na jeho napísaní mali dať záležať.
Hlavnou úlohou životopisu, je vás čo najlepšie v stručnosti predstaviť. Je dokumentom, ktorý o vás veľa napovedá. Nepokazte si preto svoje šance na získanie vysneného pracovného miesta nedostatočnou prípravou.

Životopis je prvým krokom ako zanechať dobrý dojem a získať takzvanú pomyselnú vstupenku na pracovný pohovor. Preto by sme jeho prípravu nemali zanedbať.

Ako naštartovať kreativitu a inovácie vo vašom tíme?

Ako naštartovať kreativitu a inovácie vo vašom tíme?

Inováciu si nemožno vynútiť. Dokonca aj ľudia, ktorí sú schopní inovovať, majú túto tendenciu len v správnom prostredí.

Tím plný inovatívnych ľudí môže spoločnosti výrazne pomôcť rýchlo sa prispôsobiť novým výzvam a prosperovať v nepredvídaných situáciách. Nemusí ísť o nič veľké, často krát aj malé inovácie vás dokážu v biznise odlíšiť od konkurencie. Dokonca ak je zamestnancom poskytnutá  príležitosť prinášať nové nápady, môže to mať pozitívny vplyv nie len na ich produktivitu a angažovanosť, ale aj pre celú spoločnosť.  

V prostredí, ktoré neponúka dostatočné množstvo výziev, nebudú ani tí najinovatívnejší ľudia inovatívnymi. Ponúkame Vám pár tipov, čo by ste mohli urobiť, aby ste podporili inováciu a umožnili členom Vášho tímu čo najlepšie využiť svoje tvorivé schopnosti. Vybudovaním správnych návykov vo Vašej spoločnosti výrazne zvýšite šance, že k inováciám nie len dôjde, ale že k nim bude dochádzať pravidelne.

  1. Pozitívne pracovné prostredie

Uvoľnená atmosféra pomáha formovať firemnú kultúru a podporuje slobodu byť kreatívny.
Bez ohľadu na to, aký je človek kreatívny alebo inovatívny, pokiaľ ho pohlcuje stres, šanca, že svoju kreativitu aj využije, klesá. Aj preto ľudia, ktorí pracujú pod stresom, väčšinou nie sú takí dobrí pri riešení zložitejších problémov, pretože stres odvracia pozornosť od procesov, ktoré sú pre úspech dôležité.

  1. Dôvera a správna spätná väzba

Ak ľudia vo vašej spoločnosti potrebujú zvýšiť svoju výkonnosť, stavte skôr na konštruktívnu kritiku a buďte úprimný. Zároveň však nezabúdajte svojich zamestnancov podporiť, či oceniť.
Správna spätná väzba pomôže každému lepšie porozumieť výsledkom svojej práce a spolu s angažovanosťou zamestnancov podporiť ich inovatívne myslenie.
So spravodlivým zaobchádzaním, uznávaním zaujímavých názorov a nápadov, môžete svojím zamestnancom jedine pomôcť.
Dôvera vo vás sa nezníži a inováciám otvoríte dvere.

  1. Spolupráca

Ak sa šikovný zamestnanci, ktorí pracujú na rovnakom projekte osobitne spoja, môžu vytvoriť skvelý tím, v ktorom budú prosperovať viac, ako by jednotlivé časti projektu riešili každý osamote. Zdieľajú rôzne pohľady a neustále nachádzajú nové myšlienky.
Vďaka interakcii a zdieľaniu poznatkov sa zvyšuje šanca, že spoločne prídu na niečo inovatívne a prospešné, hodnotné.

Pre zamestnávateľa môže byť identifikácia kreativity a inovatívneho myslenia zamestnanca komplikovaná. Pri hodnotení uchádzačov o zamestnanie sa sústredíme skôr na životopisy, ktoré nám hovoria iba o predchádzajúcich skúsenostiach, ale nie o osobných vlohách. Osobný pohovor nás môže zblížiť, ale množstvo informácií, ktoré sa z neho dozviete, sú vzdialené od spôsobu myslenia a práce, ktorú by zamestnanec počas bežného dňa vykonával.

Všetci sme iný a každý z nás má iné osobnostné predpoklady, ktoré môžu pomôcť spoločnosti pri realizácií kreatívnych a inovatívnych riešení, nemusia sa však vždy prejaviť hneď.
Ak máte pocit, že ste schopnosti vašich zamestnancov neodhalili alebo ich zatiaľ naplno nevyužili, môžete sa obrátiť na nás. Pomocou Hodnotenia pracovnej charakteristiky identifikujeme pracovný potenciál vašich zamestnancov, ich silné stránky v oblastiach riadenia, komunikácie, systému a informácií, a tak vás už pri inováciách a kreatívnych riešeniach nič nezastaví.

Home office – výhody a nevýhody

 

Home office – výhody a nevýhody

 

 

Pri mnohých odvetviach sa home office ukazuje ako stále častejšie preferovaná forma práce.
Povolania, v ktorých svoju prácu vykonávame prevažne v kancelárii za počítačom, bez potreby osobného kontaktu s inými, či bez nutnosti práce s rozličnými nástrojmi, práve to sú profesie najčastejšie využívajúce home office.
Práca z domu ponúka množstvo výhod tak ako pre zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa. Netreba však zabúdať na to, že aj práca z prostredia domova je stále práca.

Výhody:

  • Práca z domu môže veľmi ľahko ovplyvniť našu výkonnosť, a to smerom k lepšiemu.  Žiaden hluk a vrava idúca od vedľajších stolov a žiadne lákadlá v podobe krátkych debát s kolegami. Aj to sú faktory, ktoré ovplyvňujú našu produktivitu. Domáce prostredie nám ponúka možnosť prispôsobiť si pracovnú atmosféru podľa našich predstáv a zvýšiť tak výkonnosť.
  • Aj šetrenie je jednou z výhod práce z domu. Ušetríme však nie len financie, spojené s cestovaním, či častým stravovaním v reštauráciách. Ušetríme hlavne čas. Dobu, ktorú strávime presunom do a z práce, vieme teraz využiť s rodinou, priateľmi, či koníčkami.
  • Mierna nádcha, či prechladnutie? Ak nám to nebráni v plnohodnotnom pracovnom nasadení, využiť home office je zaujímavou možnosťou.
  • „Pohodlnosť nadovšetko“. Žiadne obleky, košele, šaty, či sukne. Nezabúdajme si však napriek tomu zachovať rannú rutinu a neostať v pyžame celý deň. : )

 

Nevýhody:

  • Ak máme v pláne dlhodobo pracovať z domu, je dôležité naučiť sa oddeľovať prácu od súkromného života. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že sa budeme práci venovať viac, ako keby sme boli v kancelárií.

  • V prípade, že si na prácu neviete vyhradiť samostatnú miestnosť a namiesto nej využívate pracovný kút v spálni, či obývačke, nevyhnete sa „hluku domácnosti“ a môže to pôsobiť rušivo.

  • Veľmi dôležitou pri práci z domáceho prostredia je disciplína. Home office môže zlákať na povolenie z pracovného tempa. Stihnúť všetky domáce práce počas pracovnej doby znie síce lákavo, pozor však na to, aby to nespôsobilo viac škody ako úžitku a nepresúvali sa tým povinnosti na ďalšie dni.

  • V neposlednom rade je potrebné spomenúť čiastočnú izolovanosť. Predsa len, nech už má home office množstvo výhod, osobný kontakt a komunikácia s kolegami padne často vhod.

Plusov i mínusov práce z domu by sme vedeli nájsť neúrekom a každému pri práci vyhovujú iné podmienky. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, nezabúdajte ich mať stále na pamäti. : )

Online pohovor – načo nezabudnúť

Online pohovor – načo nezabudnúť

Pracovný pohovor je neoddeliteľnou súčasťou výberového konania pri akejkoľvek pracovnej pozícii.Čím ďalej, tým viac, hlavne v dnešnej dobe zasiahnutej corona vírusom, počas ktorej sa musíme vysporiadať s rôznymi nečakanými zmenami, nie len osobnými ale aj tými pracovnými, sa stretávame s možnosťou absolvovania pracovných pohovorov nie formou osobného stretnutia, ale online.

Výhoda známeho domáceho prostredia v nás môže vyvolávať pocit, že sú online pohovory menej náročné a menej stresujúce, opak je však pravdou. Stále nám ide o to isté. Zaujať zamestnávateľa natoľko, aby sme si podali ruky a začali tak spoločnú spoluprácu.
Preto je dôležité dostatočne sa na pohovor pripraviť, či už to bude formou osobného stretnutia, alebo online.

Rozdeľme si prípravu na tri základné časti:

  • technika
  • priestory
  • vzhľad

Technika:

Čo sa techniky týka, nemusíte sa ničoho obávať. Online pohovor zvládnu aj tí menej technicky zdatní. Link, cez ktorý sa na pohovor prihlásite vám bude s najväčšou pravdepodobnosťou poslaný emailom vopred. Odporúčam však prihlásiť sa o pár minút skôr, nie až v „hodine dvanástej“. Ostáva nám tak trocha času pre prípad, ak by hneď všetko nefungovalo tak, ako má.
Ak by bol pohovor osobný, tiež by sme nepribehli na poslednú chvíľu.  : )
Dobré pripojenie na sieť má v dnešnej dobe takmer každý, netreba to však podceniť. Človek nikdy nevie, zákon schválnosti zafunguje a nám pripojenie vypadne v tej najnevhodnejšej chvíli. Pre takéto prípady je dobré mať poruke rýchlu náhradu. Kontrola funkčnosti web kamery a kvality zvuku (nech nás je dobre rozumieť) sú neoddeliteľnou súčasťou prípravy na online pohovor.

                                                         
Priestory: 

Je dôležité dopredu si pripraviť izbu/miestnosť, v ktorej budeme pracovný pohovor absolvovať. S rozhádzanou a neustlanou posteľou, kopou oblečenia, či neporiadkom sa prezentovať nechceme. Dôležité je aj dostatočné osvetlenie. Prístup denného svetla príliš neovplyvníme, je vhodnejšie však zažať o niečo viac, ako malú stolovú lampu. : ) 

Vzhľad:

A v neposlednom rade, oblečenie. Hoci ste doma a hoci vám na kamere nevidno poriadne ani do pol pása, netreba zabúdať ani na túto stránku. Prvý dojem je dôležitý a ako sa hovorí, šaty robia človeka. Ani na osobné stretnutie by ste nedobehli v pyžame či v teplákoch. Svojim upraveným zovňajškom dávate zároveň najavo váš záujem a úctu voči druhej strane.
Dôležitosť a formálnosť pracovného pohovoru sa predsa neznižuje iba pre spôsob jeho uskutočnenia.

Malý tip na záver:

Aj počas online pohovoru je potrebné udržovať očný kontakt. Byť profesionálny no zároveň priateľský. Niekedy aj ten najmenší úsmev môže spraviť veľa.

Vieme zvládať konflikty na pracovisku?

Vieme zvládať konflikty na pracovisku?

Konflikt na pracovisku určite zažil každý z nás. Neviete si vybaviť situáciu, kedy to bolo naposledy? Skúste sa pozrieť na posledné leto alebo poslednú zimu.

Konflikt je často spojený napríklad s teplotou v kanceláriách. V zime veľa aj málo kúrime. A v lete by sme mali a nemali používať klimatizáciu. Nekúrite a nemáte klímu? Konflikt môže čakať za rohom. V spôsobe vetrania, v poriadku na stole, v kuchynke, v chladničke či zapnutom rádiu. Môže súvisieť aj s prehnanou súťaživosťou a potrebe mať vždy posledné slovo.

Na začiatku konfliktu je problém, ktorý chceme či nechceme riešiť. Každý z nás sa môže k riešeniu problému postaviť rôznym spôsobom. Spôsob riešenia nie je len o rôznom vnímaní z pohľadu pohlaví či o osobnosti každého z nás, ale je aj o výchove, ktorú si nesieme zo svojho domova. 

V pracovnom prostredí je mimoriadne dôležité dohodnúť sa na spoločnom riešení alebo vnímaní tej-ktorej situácie. A tu mnohokrát vzniká konflikt.

Najmä ak máme ultimatívneho kolegu či kolegov, pre ktorých je kompromis cudzie slovo. Čo potom? Pošlete mu odkaz na tento článok, ktorý bude pre neho signálom? Čo ak ho neprečíta alebo nepochopí?

Konflikt vychováva. Učí nás inému pohľadu na vzniknutú situáciu. Na jeho zvládnutie je však potrebné dodržať niekoľko zásad.

  • Konflikt nemá víťaza

Aj napriek maximálnej snahe účastníkov pri riešení konfliktu, vždy zostane v kancelárii jeho atmosféra či pachuť z navrhnutého riešenia. Od zúčastnených strán závisí, ako dlho bude trvať, aby sa atmosféra dostala do normálu. Každopádne, precvičí našu empatiu a asertivitu. Po urovnaní konfliktu sa v budúcnosti vyhnime jeho spomínaniu pri akejkoľvek argumentácii, najmä vo vzťahu k osobám.

  • Vždy riešime len dôvod konfliktu

Najčastejšou chybou pri riešení konfliktu je riešenie osoby-osôb, ktoré ho spôsobili. Snažme sa konflikt pomenovať po procesnej stránke – ČO ho spôsobilo, ČO sa nám nepáči, KTORÉ pravidlá či procesy neboli dodržané, KDE sa stala chyba. Ale NIE KTO ju spôsobil, KTO za to môže, KTO…. ? Nikdy neriešme v konflikte osobu.

  • Riešime ho len s účastníkmi

Na začiatku zaveďme pravidlá, ktoré zúčastnené strany zakceptujú. Počas konfliktu sa snažme prísť na riešenie v dôvernej atmosfére a ak je to možné, vyhnime sa verejnej diskusii. Verejne odprezentujeme až prípadné zmeny v rámci procesov, ktoré konflikt spôsobili.

  • Ak nevieme nájsť kompromis, pomôžeme si mediátorom

Častokrát sme na riešenie konfliktu prikrátky a mnohokrát nám nie je komunikácia príjemná. V takomto prípade nehľadajme „spriaznené“ osoby medzi kolegami, s ktorými konflikt „objektívne“ prediskutujeme. Snažme sa nájsť osobu, ktorá má prirodzenú autoritu a je akceptovaná ako nestranný mediátor – napr. nezaujatý kolega, tímlíder, nadriadený.. V prípade potreby existujú aj profesionálni mediátori, ktorí vedia pomôcť s riešením najmä náročných a dlhodobých konfliktov, prípadne prinesú nezaujatý pohľad zvonku.

  • Výsledok dohody zhrňme resp. odkomunikujme (aj verejne)

Nešime riešenie horúcou ihlou. Akceptovateľné a najmä dlhodobé riešenie konfliktu potrebuje svoj čas. Niekedy nám stačí popremýšľať pár minút a niekedy potrebujeme niekoľko hodín či dní (konkrétny termín NEZABUDNITE odkomunikovať). Ak je to možné, nájdite alternatívne riešenia a prediskutujte ich so zúčastnenými (nezabúdajme na dodržanie pravidiel). Čas umelo nepredlžujme, môžeme pôsobiť nerozhodne, ale najmä počas riešiaceho sa konfliktu nemôžeme očakávať 100% výkon. Ak je to potrebné, výsledok riešenia odkomunikujme verejne a prípadne upravme alebo nanovo nastavme procesy.

Týmto však naša úloha nekončí. Citlivo sledujme následnú komunikáciu, situácie, rozhodnutia, či je dohodnutý výsledok dodržiavaný. Ak nie, niekde sme spravili chybu.    

Konflikt nás vzdeláva a podobne ako stres, je súčasťou nášho života. Ak konflikt nesprávne identifikujeme, vráti sa nám neskôr ako bumerang, avšak v inom obsadení.

Dokáže životopis vypovedať o schopnostiach kandidáta?

Dokáže životopis vypovedať o zručnostiach kandidátov, alebo je to len zoznam predchádzajúcich zamestnávateľov?

Ak by sme zobrali rok 1984 za prelomový, pokiaľ ide o profesionalizáciu životopisov, ubehlo už 36 rokov. Zo životopisov písaných ručne na papieri a posielaných poštou sme prešli k počítačom, faxu a krátko na to k internetu, e-mailom a pracovným portálom. 


Za 36 rokov sa na trhu hľadania práce zmenilo naozaj veľa. 

  • Od roku roku 2008 po spustení YouTube sa pri hľadaní  práce začali využívať video-cévéčka. Videá natočené na YouTube sú však verejné, a možno aj preto sa z nich nikdy nestali mainstreamové nosiče.
  • Rozvoj manažérskych náborových systémov (Applicant tracking systems – ATS) priniesol možnosť nahrávať neverejné “video-profily”. Ani tieto profily však nenašli masové uplatnenie.
  • S rozvojom online služieb vznikajú špecializované webové služby, ktoré pomáhajú “napísať životopis”. 
  • Rozvíjajú sa manažérske systémy schopné v sekundách automatizovane spracovať nekonečné množstvá životopisov. 
  • Firmy začínajú do výberov implementovať umelú inteligenciu, ktorá “číta životopisy” a robí prvotný screening životopisov.

Všetky výdobytky dnešnej online doby majú jednu vec spoločnú. Nezmenila sa štruktúra a formát životopisu. Štruktúrované životopisy v pdf formáte sú naďalej hlavným komponentom žiadosti o prácu.

Je rok 2021. Kde zostal človek a jeho osobnosť?
Od osobných curriculum vitae, teda “priebehov života”, ktoré opisovali osobnosť človeka hľadajúceho prácu, sme prešli k výpisu praxe a vzdelania. 

Životopis predstavuje vstupnú bránu k procesu pohovorov. Vďaka automatizácii spracovania životopisov a umelej inteligencii mnoho životopisov končí ešte pred touto bránou.


Nedostatok praxe či zlý názov školy sú automatickým K.O. Priveľa praxe a nezvládanie moderných technológií tiež. Chcete oblbnúť ľudský či automatizovaný screening CV? Stačí si pohľadať návod “ako hacknúť životopis”.

Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany, dnešný životopis je možné oblbnúť. Alebo odfláknuť. 


Ako presne dokáže súčasný životopis vypovedať o schopnosti kandidáta byť úspešným na pozícii, na ktorú ho chceme prijať?

Cévečka sa stali formalitou. Snaha o vysokú produktivitu a rýchlosť ich prezerania spôsobili, že sa z nich stal stručný výpis vzdelania a predošlých zamestnaní.

V rámci služieb spoločnosti ACG consulting dokážeme pomocou krátkeho dotazníka odhaliť silné osobnostné stránky kandidáta, ktoré dokáže využiť na aktuálnej pozícii.

Kto „vynašiel“ životopis?

Kto "vynašiel" životopis?

Je na papieri, má v priemere 2500 znakov, pripravujeme ho 2 týždne, aby si ho za 12 sekúnd niekto iný prečítal a rozhodol o našej pracovnej budúcnosti. Životopis – nevyhnutný predpoklad uchádzania sa o prácu.

Oficiálne ho poznáme aj pod názvom “CV” z latinskej frázy curriculum vitae – “priebeh života”. Náš “priebeh života” tradične obsahuje informácie ako pracovné skúsenosti, dosiahnuté vzdelanie, osvedčenia, projekty či pracovné publikácie. Ako povinnú jazdu na konci pridáme cudzí jazyk, “iné zručnosti”, nesmú chýbať “záľuby” a šup ho do mailu spolu so žiadosťou o prácu. Bolo to tak stále? 

“Je veľa miest, ktoré treba zaplniť, málo kandidátov a mnohí sú chabo kvalifikovaní.” 

Znie to povedome? Nie je to citát ministerstva práce. Je to stručný opis situácie v Rímskej ríši v čase cisára Júlia Cézara. Ten podľa dekrétu z Britského múzea sľúbil už v roku 55 pred naším letopočtom odmenu 300 sestercií každému vojakovi, ktorý odporučí iného, aby sa pridal k rímskemu vojsku. A tu by sme mohli datovať vznik recruitingu.

Prvý “životopis” sa však datuje oveľa neskôr – do 15. storočia nášho letopočtu.

Leonardo da Vinci spísal svoje kvalifikácie, vrátane invenčných schopností ako stavanie nových typov mostov, mínometov, vozov, katapultov či ťažkého delostrelectva.

Stovky rokov po ňom vývoj stagnoval. Buď to chýbala potreba pre sumár zručností, pretože veľa ľudí bolo obmedzených na práce dostupné ich spoločenskej triede alebo profesiu zdedilo. Zároveň rozvoj technológií rušil potreby kvalifikovaných robotníkov.

Preskočíme asi 500 rokov, počas ktorých životopisy vo svete spali, až do 30-tych rokov 20. storočia. Ich prebudenie priniesli predovšetkým roky hospodárskej krízy a nedostatku práce. Hľadači práce v Spojených štátoch amerických (USA) si uvedomili, že bude praktické pri žiadaní o prácu priniesť pripravené poznámky. Postupne sa z týchto poznámok stali výborné nástroje, ktoré mali za cieľ s pokorou predstaviť celú osobnosť uchádzača potenciálnemu zamestnávateľovi. Obsahovali vyvážené osobné aj pracovné informácie, ale ľudia radi písali o sebe – o záľubách, obľúbených športových kluboch, politike či vierovyznaní.  

V priebehu pár desiatok rokov sa stali vyžadovanou súčasťou uchádzania sa o prácu. Ľudia hľadajúci prácu tiež pochopili, že je jednoduchšie vyvesiť a rozoslať desiatky žiadostí o prácu spolu so životopisom, ako chodiť osobne na desiatky rozhovorov, na ktorých aj tak nepochodili. Zmena trendov v zamestnávaní a snaha ľudí odlíšiť sa od ostatných kandidátov priniesla vlnu “profesionalizácie” životopisov, z ktorých sa začali vytrácať osobné záľuby a neformálny opis aj mimo pracovného života. 

Vrcholom tejto etapy profesionalizácie bol rok 1984, v ktorom v USA vyšla jedna z prvých kníh na tému “ako napísať svoj životopis”. Tá odštartovala dlhoročný trend zaručených rád ako najlepšie zaujať potenciálnych zamestnávateľov dokonalým životopisom.

Poznáme to dodnes. A tak ako teraz, ani vtedy nikomu neprekážalo, že častokrát išlo o protichodné rady, aká forma predstavenia sa potenciálnym zamestnávateľom je tá najlepšia.