I am Loader!
Edit

Kontakt

SLEDUJ NÁS

Vieme zvládať konflikty na pracovisku?

Vieme zvládať konflikty na pracovisku?

Konflikt na pracovisku určite zažil každý z nás. Neviete si vybaviť situáciu, kedy to bolo naposledy? Skúste sa pozrieť na posledné leto alebo poslednú zimu.

Konflikt je často spojený napríklad s teplotou v kanceláriách. V zime veľa aj málo kúrime. A v lete by sme mali a nemali používať klimatizáciu. Nekúrite a nemáte klímu? Konflikt môže čakať za rohom. V spôsobe vetrania, v poriadku na stole, v kuchynke, v chladničke či zapnutom rádiu. Môže súvisieť aj s prehnanou súťaživosťou a potrebe mať vždy posledné slovo.

Na začiatku konfliktu je problém, ktorý chceme či nechceme riešiť. Každý z nás sa môže k riešeniu problému postaviť rôznym spôsobom. Spôsob riešenia nie je len o rôznom vnímaní z pohľadu pohlaví či o osobnosti každého z nás, ale je aj o výchove, ktorú si nesieme zo svojho domova. 

V pracovnom prostredí je mimoriadne dôležité dohodnúť sa na spoločnom riešení alebo vnímaní tej-ktorej situácie. A tu mnohokrát vzniká konflikt.

Najmä ak máme ultimatívneho kolegu či kolegov, pre ktorých je kompromis cudzie slovo. Čo potom? Pošlete mu odkaz na tento článok, ktorý bude pre neho signálom? Čo ak ho neprečíta alebo nepochopí?

Konflikt vychováva. Učí nás inému pohľadu na vzniknutú situáciu. Na jeho zvládnutie je však potrebné dodržať niekoľko zásad.

  • Konflikt nemá víťaza

Aj napriek maximálnej snahe účastníkov pri riešení konfliktu, vždy zostane v kancelárii jeho atmosféra či pachuť z navrhnutého riešenia. Od zúčastnených strán závisí, ako dlho bude trvať, aby sa atmosféra dostala do normálu. Každopádne, precvičí našu empatiu a asertivitu. Po urovnaní konfliktu sa v budúcnosti vyhnime jeho spomínaniu pri akejkoľvek argumentácii, najmä vo vzťahu k osobám.

  • Vždy riešime len dôvod konfliktu

Najčastejšou chybou pri riešení konfliktu je riešenie osoby-osôb, ktoré ho spôsobili. Snažme sa konflikt pomenovať po procesnej stránke – ČO ho spôsobilo, ČO sa nám nepáči, KTORÉ pravidlá či procesy neboli dodržané, KDE sa stala chyba. Ale NIE KTO ju spôsobil, KTO za to môže, KTO…. ? Nikdy neriešme v konflikte osobu.

  • Riešime ho len s účastníkmi

Na začiatku zaveďme pravidlá, ktoré zúčastnené strany zakceptujú. Počas konfliktu sa snažme prísť na riešenie v dôvernej atmosfére a ak je to možné, vyhnime sa verejnej diskusii. Verejne odprezentujeme až prípadné zmeny v rámci procesov, ktoré konflikt spôsobili.

  • Ak nevieme nájsť kompromis, pomôžeme si mediátorom

Častokrát sme na riešenie konfliktu prikrátky a mnohokrát nám nie je komunikácia príjemná. V takomto prípade nehľadajme „spriaznené“ osoby medzi kolegami, s ktorými konflikt “objektívne” prediskutujeme. Snažme sa nájsť osobu, ktorá má prirodzenú autoritu a je akceptovaná ako nestranný mediátor – napr. nezaujatý kolega, tímlíder, nadriadený.. V prípade potreby existujú aj profesionálni mediátori, ktorí vedia pomôcť s riešením najmä náročných a dlhodobých konfliktov, prípadne prinesú nezaujatý pohľad zvonku.

  • Výsledok dohody zhrňme resp. odkomunikujme (aj verejne)

Nešime riešenie horúcou ihlou. Akceptovateľné a najmä dlhodobé riešenie konfliktu potrebuje svoj čas. Niekedy nám stačí popremýšľať pár minút a niekedy potrebujeme niekoľko hodín či dní (konkrétny termín NEZABUDNITE odkomunikovať). Ak je to možné, nájdite alternatívne riešenia a prediskutujte ich so zúčastnenými (nezabúdajme na dodržanie pravidiel). Čas umelo nepredlžujme, môžeme pôsobiť nerozhodne, ale najmä počas riešiaceho sa konfliktu nemôžeme očakávať 100% výkon. Ak je to potrebné, výsledok riešenia odkomunikujme verejne a prípadne upravme alebo nanovo nastavme procesy.

Týmto však naša úloha nekončí. Citlivo sledujme následnú komunikáciu, situácie, rozhodnutia, či je dohodnutý výsledok dodržiavaný. Ak nie, niekde sme spravili chybu.    

Konflikt nás vzdeláva a podobne ako stres, je súčasťou nášho života. Ak konflikt nesprávne identifikujeme, vráti sa nám neskôr ako bumerang, avšak v inom obsadení.

Dokáže životopis vypovedať o schopnostiach kandidáta?

Dokáže životopis vypovedať o zručnostiach kandidátov, alebo je to len zoznam predchádzajúcich zamestnávateľov?

Ak by sme zobrali rok 1984 za prelomový, pokiaľ ide o profesionalizáciu životopisov, ubehlo už 36 rokov. Zo životopisov písaných ručne na papieri a posielaných poštou sme prešli k počítačom, faxu a krátko na to k internetu, e-mailom a pracovným portálom. 


Za 36 rokov sa na trhu hľadania práce zmenilo naozaj veľa. 

  • Od roku roku 2008 po spustení YouTube sa pri hľadaní  práce začali využívať video-cévéčka. Videá natočené na YouTube sú však verejné, a možno aj preto sa z nich nikdy nestali mainstreamové nosiče.
  • Rozvoj manažérskych náborových systémov (Applicant tracking systems – ATS) priniesol možnosť nahrávať neverejné “video-profily”. Ani tieto profily však nenašli masové uplatnenie.
  • S rozvojom online služieb vznikajú špecializované webové služby, ktoré pomáhajú “napísať životopis”. 
  • Rozvíjajú sa manažérske systémy schopné v sekundách automatizovane spracovať nekonečné množstvá životopisov. 
  • Firmy začínajú do výberov implementovať umelú inteligenciu, ktorá “číta životopisy” a robí prvotný screening životopisov.

Všetky výdobytky dnešnej online doby majú jednu vec spoločnú. Nezmenila sa štruktúra a formát životopisu. Štruktúrované životopisy v pdf formáte sú naďalej hlavným komponentom žiadosti o prácu.

Je rok 2021. Kde zostal človek a jeho osobnosť?
Od osobných curriculum vitae, teda “priebehov života”, ktoré opisovali osobnosť človeka hľadajúceho prácu, sme prešli k výpisu praxe a vzdelania. 

Životopis predstavuje vstupnú bránu k procesu pohovorov. Vďaka automatizácii spracovania životopisov a umelej inteligencii mnoho životopisov končí ešte pred touto bránou.


Nedostatok praxe či zlý názov školy sú automatickým K.O. Priveľa praxe a nezvládanie moderných technológií tiež. Chcete oblbnúť ľudský či automatizovaný screening CV? Stačí si pohľadať návod “ako hacknúť životopis”.

Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany, dnešný životopis je možné oblbnúť. Alebo odfláknuť. 


Ako presne dokáže súčasný životopis vypovedať o schopnosti kandidáta byť úspešným na pozícii, na ktorú ho chceme prijať?

Cévečka sa stali formalitou. Snaha o vysokú produktivitu a rýchlosť ich prezerania spôsobili, že sa z nich stal stručný výpis vzdelania a predošlých zamestnaní.

V rámci služieb spoločnosti ACG consulting dokážeme pomocou krátkeho dotazníka odhaliť silné osobnostné stránky kandidáta, ktoré dokáže využiť na aktuálnej pozícii.

Kto “vynašiel” životopis?

Kto "vynašiel" životopis?

Je na papieri, má v priemere 2500 znakov, pripravujeme ho 2 týždne, aby si ho za 12 sekúnd niekto iný prečítal a rozhodol o našej pracovnej budúcnosti. Životopis – nevyhnutný predpoklad uchádzania sa o prácu.

Oficiálne ho poznáme aj pod názvom “CV” z latinskej frázy curriculum vitae – “priebeh života”. Náš “priebeh života” tradične obsahuje informácie ako pracovné skúsenosti, dosiahnuté vzdelanie, osvedčenia, projekty či pracovné publikácie. Ako povinnú jazdu na konci pridáme cudzí jazyk, “iné zručnosti”, nesmú chýbať “záľuby” a šup ho do mailu spolu so žiadosťou o prácu. Bolo to tak stále? 

“Je veľa miest, ktoré treba zaplniť, málo kandidátov a mnohí sú chabo kvalifikovaní.” 

Znie to povedome? Nie je to citát ministerstva práce. Je to stručný opis situácie v Rímskej ríši v čase cisára Júlia Cézara. Ten podľa dekrétu z Britského múzea sľúbil už v roku 55 pred naším letopočtom odmenu 300 sestercií každému vojakovi, ktorý odporučí iného, aby sa pridal k rímskemu vojsku. A tu by sme mohli datovať vznik recruitingu.

Prvý “životopis” sa však datuje oveľa neskôr – do 15. storočia nášho letopočtu.

Leonardo da Vinci spísal svoje kvalifikácie, vrátane invenčných schopností ako stavanie nových typov mostov, mínometov, vozov, katapultov či ťažkého delostrelectva.

Stovky rokov po ňom vývoj stagnoval. Buď to chýbala potreba pre sumár zručností, pretože veľa ľudí bolo obmedzených na práce dostupné ich spoločenskej triede alebo profesiu zdedilo. Zároveň rozvoj technológií rušil potreby kvalifikovaných robotníkov.

Preskočíme asi 500 rokov, počas ktorých životopisy vo svete spali, až do 30-tych rokov 20. storočia. Ich prebudenie priniesli predovšetkým roky hospodárskej krízy a nedostatku práce. Hľadači práce v Spojených štátoch amerických (USA) si uvedomili, že bude praktické pri žiadaní o prácu priniesť pripravené poznámky. Postupne sa z týchto poznámok stali výborné nástroje, ktoré mali za cieľ s pokorou predstaviť celú osobnosť uchádzača potenciálnemu zamestnávateľovi. Obsahovali vyvážené osobné aj pracovné informácie, ale ľudia radi písali o sebe – o záľubách, obľúbených športových kluboch, politike či vierovyznaní.  

V priebehu pár desiatok rokov sa stali vyžadovanou súčasťou uchádzania sa o prácu. Ľudia hľadajúci prácu tiež pochopili, že je jednoduchšie vyvesiť a rozoslať desiatky žiadostí o prácu spolu so životopisom, ako chodiť osobne na desiatky rozhovorov, na ktorých aj tak nepochodili. Zmena trendov v zamestnávaní a snaha ľudí odlíšiť sa od ostatných kandidátov priniesla vlnu “profesionalizácie” životopisov, z ktorých sa začali vytrácať osobné záľuby a neformálny opis aj mimo pracovného života. 

Vrcholom tejto etapy profesionalizácie bol rok 1984, v ktorom v USA vyšla jedna z prvých kníh na tému “ako napísať svoj životopis”. Tá odštartovala dlhoročný trend zaručených rád ako najlepšie zaujať potenciálnych zamestnávateľov dokonalým životopisom.

Poznáme to dodnes. A tak ako teraz, ani vtedy nikomu neprekážalo, že častokrát išlo o protichodné rady, aká forma predstavenia sa potenciálnym zamestnávateľom je tá najlepšia. 

Čo robiť, ak prokrastinuje váš podriadený?

Čo robiť, ak prokrastinuje váš podriadený?

Ako sme už spomínali v predchádzajúcom článku, príčinou prokrastinácie nie je lenivosť, ako sa mnohí domnievajú. Ide o psychickú záležitosť, napríklad vnútorné nastavenie vášho zamestnanca, ktorý si po príchode do práce povie “musím to dokončiť”, “musí to byť bezchybné”, “pokiaľ to nedokončím, nebudem mať nárok nerušene odpočívať”. Takýmito vnútornými dialógmi sa prokrastinujúci človek stáva sám sebe tyranom a dostáva sa bludného kruhu.

Zamestnávatelia a ľudia na vedúcich pozíciách môžu so svojimi zamestnancami pracovať oveľa efektívnejšie, ak si uvedomia, že práve takto so sebou v duchu zápasia jeho zamestnanci. 

Typickým znakom efektívneho vedenia ľudí je komunikovať slová, koncepty a emócie, ktoré zamestnancom poskytnú potrebné informácie, inšpirujú ich a namotivujú k dosiahnutiu cieľov. 

Aj v prípade nadriadeného je treba upustiť od slov “musíte to odovzdať dnes a musí to byť bezchybné”, pretože môžu pôsobiť ako skrytá vyhrážka. Skúste tieto slová nahradiť frázami “v akom štádiu mi viete zadanie odovzdať ešte dnes?” alebo “konečný termín je do konca týždňa, môžeme sa dohodnúť, že mi veci odovzdáte v stredu, aby sme mali čas prejsť si to spolu a opraviť prípadné chyby?”. 

Kritizujte, no konštruktívne 

Manažéri sú častokrát perfekcionisti a je pochopiteľné, že od svojich zamestnancov očakávajú tie najlepšie výsledky a nie vždy sú spokojní s tým, čo dostanú. Preto je dôležitá konštruktívna kritika

Skúste vynechať vety “čo je s vami, zase je to zlé” či “čakal som od vás lepšiu prácu”. Dôležité je svojich zamestnancov pochváliť a dať im odporúčania, čo je potrebné zmeniť alebo opraviť, napríklad “s týmto zadaním ste si poradili veľmi dobre, oceňujem vašu kreativitu, no skúsil by som pozmeniť nasledovné veci”. 

Aj keď je medzi vami vzťah nadriadeného a podriadeného, majte na pamäti, že váš cieľ je spoločný – priniesť firme zisk. Práve preto dajte svojim zamestnancom pocítiť, že na veciach pracujete spoločne, ako kolegovia. 

A rovnako ako vaši zamestnanci, ani vy nezabúdajte na to, že úspešní ľudia nielen tvrdo pracujú, ale vedia sa aj dobre baviť. 

Nedovoľte prokrastinácii brzdiť váš výkon

Nedovoľte prokrastinácii brzdiť váš výkon

Koľkokrát ste sa pristihli pri tom, že svoje povinnosti odkladáte, lebo máte na práci niečo “dôležitejšie”? Chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr sa podľa odbornej literatúry označuje slovom prokrastinácia – fenomén dnešnej doby, ktorý postihuje čoraz viac ľudí. 

Fráza “Ako prestať prokrastinovať” je zadávaná do vyhľadávačov stále častejšie. Medzi najodporúčanejšie rady patria “stanovte si priority”, “rozdeľte si prácu”. Keby to bolo také jednoduché, tak už dávno nikto neprokrastinuje, nie?

Prečo ľudia prokrastinujú? 

Podľa Neila Fioreho príčinou prokrastinácie nie je lenivosť. Ide o snahu vyrovnať sa s najrôznejšími problémami, ako napríklad nízke sebavedomie, perfekcionizmus, strach zo zlyhania a neúspechu, obavy z kritiky. Viacerí si nedokážu efektívne stanoviť ciele, čoho dôsledkom je nerovnováha medzi pracovným životom a voľným časom. Ako únik od negativistických myšlienok začínajú ľudia prokrastinovať. 

Ako prestať prokrastinovať? 

  • Zistite, ako trávite svoj čas 

Zmena neprichádza zo dňa na deň, a preto sa aj naďalej správajte ako doteraz. Pracujte, prokrastinujte, užívajte si voľno, leňošte. Akurát s tým rozdielom, že si budete zapisovať čas, ktorý vám jednotlivé aktivity zabrali. Môžeme to nazvať aj prokrastinačný denník. Vďaka nemu získate presný obraz o tom, ako využívate svoj deň. Možno vás prekvapí zistenie, že väčšina činností nijako nesúvisí s dosahovaním vašich najdôležitejších cieľov. Je úplne v poriadku, ak si na kvalitnú prácu nenájdete 8 hodín denne

Keď ste naplno preskúmali, ako využívate svoj čas, máte oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ktoré i činnosti vás vedú k dosiahnutiu cieľov a ktoré myšlienky vedú k ďalšiemu odkladaniu práce a k výčitkám. 

  • Veďte vnútorný dialóg

Ako sa hovorí, keď chce človek zmeniť svet, musí v prvom rade zmeniť seba. V prípade prokrastinácie ide o zmenu voči sebe samému. Pri príchode do práce si na začiatku dňa poviete, čo všetko musíte. Práve slovo musím evokuje pocit, že sme nútení do niečoho, čo robiť nechceme. Pokúste sa slovo musím nahradiť napríklad slovom chcem. Dnes chcem spraviť… 

  • Nezabúdajte na zábavu

Aby ste zmiernili nutkanie prokrastinovať a udržali si potrebnú mieru motivácie čeliť vysokým nárokom, ktoré sú na vás v práci kladené, potrebujete si bez výčitiek svedomia dopriať zábavu, ktorá poskytuje priestor na telesnú rovnováhu a čas na duševnú obnovu. Vďaka tomu viete, že práca vás neoberie o voľný čas, počas ktorého načerpáte novú energiu a motiváciu. Svoj projekt nebudete viac vnímať ako niečo nezvládnuteľné, ale vďaka plánovanému voľnu viete, že na ceste k úspechu môžete počítať s prestávkami a oddychom. 

Rozhodol som sa prestať prokrastinovať, no nechal som to na zajtra

Nebudeme si klamať, život nie je len zábava a voľný čas. Nezostáva nič iné, len prekonať pasivitu a pustiť sa do práce. Dôležité je preto začať.

Je nemožné, aby sa človek v práci naplno sústredil celých 8 hodín. Ako pomôcku vyskúšajte antirozvrh. Jeho pointou je naplánovať si aktivity v nasledovnom poradí:

  1. nepracovné činnosti, napríklad starostlivosť o deti a domácnosť,
  2. menej náročné pracovné úlohy, ako napríklad jednoduché maily či prehľad noviniek,
  3. pevné termíny, napríklad časy porád a stretnutí, obedná prestávka, 
  4. dôležité pracovné činnosti, ktoré vyžadujú maximálne sústredenie. 

Na začiatok je dobré vyhradiť si na plné pracovné nasadenie kratší časový úsek, napríklad 30 minút, poprípade môžete využívať pomodoro techniku. Podstatné je, aby ste celých 30 minút využili naplno. Môže sa vám zdať, že pol hodinka je relatívne krátky čas na to, aby ste stihli urobiť niečo produktívne, no práve táto taktika vám dopomôže k tomu, aby ste si o týždeň či dva pridali do svojho rozvrhu 45 minút súvislej práce, neskôr hodinu. Samozrejme, naplánované časy nie sú fixné a netreba sa obviňovať alebo si vyčítať, keď sa na obede zdržíte o 5 minút dlhšie, než ste plánovali. 

Máte iné odskúšané taktiky, ktoré vám pomohli uniknúť prokrastinácii? Podeľte sa s nimi v komentári.